MAROAblog

Ono chodilo po lesoch. Ono sa nikdy nenarodilo. Ono existovalo. V horúčave, v temnote a v rozklade je rast. Je život, je rast. Ono rástlo, ale nežilo. Chodilo po lesoch bez dychu, premýšľalo, bolo tajomné a silné, ale nenarodilo sa a nežilo. Ono rástlo a pohybovalo sa bez života. Vyplazilo sa z temnoty a horúcej vlhkej prsti do mokrého rána. A ako chodilo, kúsky z neho sa odlupovali a odpadávali, ležali skrútené a ponárali sa v hnilobe lesnej hliny. Malo silu a možno, že bolo nezničiteľné. Vyplazilo sa z rúk ľudí a dlho ležalo rozochvené na slnku. Kúsky žeravého tela sa mu ligotali v zlatých lúčoch slnka. Bolestne hmatkalo svojimi deformovanými rukami, udierajúc do zeme a do pňov stromov. Skotúľalo sa a dvíhalo na svojich drobiacich sa zápästiach, vytrhlo veľký trs suchej trávy, drvilo ju na prsiach a pozorovalo zelenkavú miazgu s nepokojným záujmom. Namáhavo sa sklonilo, uchopilo malého nevládneho chrta, znetvorilo ho a obracajúc v rukách nežný trup, pozorne sledovalo jeho vláknité zdrapy. Ono začalo skúmať. Rozšírilo sa po celom lese a ničilo všetko, čo mu prichodilo do cesty. ?ČO BY TOTO STVORENIE MOHLO BYť? Odpovede píšte do komentárov. Víťaz bude odmenený pochvalou. (: :)